Je určená pre partnerov a manželov, ktorí chcú riešiť problémy vo svojom vzťahu a ktorí si uvedomujú, že na riešenie problémov vzniknutých vo vzťahu sú potrební dvaja. Ak ste sa vo svojom vzťahu dostali do obdobia, v ktorom máte pocit, že to takto už ďalej nejde a že ste už vyskúšali všetko, dajte si ešte jednu šancu v podobe návštevy psychológa.

Často býva rozchod totiž iba únikom z náročného životného obdobia, do ktorého sa zákonite dostáva každý vzťah. Najhorším možným riešenim vzťahovej krízy je zotrvávanie v tichu. Studená vojna, ktorú vediete je vo svojich dôsledkoch často horšia pre všetkých zúčastnených. Otvorené konflikty, tiež nemusia byť najlepším riešením, pokiaľ z nich nedokážete výjsť silnejší, múdrejší. Niekedy môže byť aj odchod zo vzťahu spôsobom, ako druhému povedať, že takto to ďalej nejde...

Nie sme nikdy takí žiarliví ako vtedy, keď začneme chladnúť v láske. Potom už nedôverujeme milovanej osobe, pretože pochmúrne cítime, ako málo možno dôverovať nám samým. Franz Grillparzer

Pre niekoho známa, pre iného neznáma. Môže mať rozsah od strachu z opustenia až po agresiu a ponižovanie. Dotýka sa rovnako mužov ako žien. Obvykle začína už na začiatku vzťahu a postupne sa stupňuje.

Ak je žiarlivosť príliš veľká, do vzťahov prináša skôr bolesť a utrpenie než lásku. Liečba a pomoc pre ľudí trpiacich nadmiernou žiarlivosťou je možná.

Veľmi zjednodušene možno mimomanželské vzťahy a dôvody nevery rozdeliť do niekoľkých kategórií:

Krátkodobá, situačná nevera

Majú krátkodobé trvanie, nie sú viazané na konkrétnu osobu a väčšinou sú situačne podmienené. Nevznikli ako dôsledok citového vzťahu, niekedy však doňho môžu prerásť. Môžu vznikať v situáciách, keď sú oslabené morálne zábrany (napr. pod vplyvom alkoholu). Obidvaja partneri otvorene, alebo v tichosti súhlasia, že to je krátkodobá, nezáväzná záležitosť. Niekedy však môže u jedného alebo obidvoch partnerov nastať vnútorný zmätok, ktorý môže túto „nezáväznú“ udalosť komplikovať.

Hoci sa dvaja spoluzávislí nemusia zhodnúť na definícii spoluzávislosti, pri rozhovore o konkrétnych problémoch každý z nich tuší, čo má ten druhý na mysli. Zdieľajú spolu veci, ktoré robia rovnako, a tiež spôsob, akým sa cítia, myslia, a hovoria - a práve tieto spôsoby sú charakteristické pre spoluzávislosť.

V týchto bodoch - príznakoch, problémoch a reakciách - sa zhoduje väčšina definícií a liečebných programov. Tieto príznaky určujú spôsob liečenia, a preto ich musíme rozpoznať, prijať, žiť s nimi, riešiť ich, bojovať s nimi a často ich tiež zmeniť.

Predtým, než pristúpim k tomu, čo majú spoluzávislí spoločné, by som rada niečo zdôraznila: To, že máme tieto problémy neznamená, že sme zlí, vadní alebo menejcenní. Niektorí z nás si osvojili tieto návyky ako deti. Iní ich získali neskôr v živote. Niektoré veci sme sa mohli naučiť z našich interpretácií náboženstva.